Riešenie sporov mimosúdnou cestou
Konflikty sú prirodzenou súčasťou života. Kým jedni sa na konflikty pozerajú ako na niečo deštruktívne, iní vidia príležitosť na zmenu. A to je dôvod, prečo má mediácia zmysel. Každý z nás má možnosť rozhodnúť sa ako zareaguje a to vo všetkých momentoch svojho života. Keby sme si uvedomovali akú moc máme ovplyvniť svoje životy a konania, boli by sme viac otvorení na riešenia a aktívne vyhľadávanie spolupráce. Či si to chceme alebo nechceme pripustiť, emócie sú súčasťou našej osobnosti. Prežíva ich každý z nás a dá sa s nimi úžasne pracovať. Ak sme plní hnevu ponorení v nenávisti, ochudobňujeme o pokoj a radosť seba a svoje okolie a zlosť zatieni naše triezve a racionálne uvažovanie. Naopak, ak sa v živote sústredíme na radosť, pokoj a láskavosť, vedome budeme mať moc ovplyvniť naše konanie týmto smerom.
Ľudia prichádzajúci na mediáciu sú často vyčerpaní, frustrovaní a zničení niekoľkoročnými spormi. Neriešený konflikt je pre naše telo toxický a oberá nás o životnú energiu a pokoj. V hľadaní alternatívnych spôsobov riešenia konfliktov nájdeme optimálnu cestu, rozhodnutie. V mediácii ide hlavne o spokojnosť klientov a vyriešenie sporov tak, aby boli obe strany spokojné. V súdnom procese ide o interpretáciu zákonov. To ako bude vyzerať výsledná dohoda na konci mediácie je o schopnosti a osobnostnej zrelosti zúčastnených. Mať vôľu a byť nastavený dohodnúť sa, vedieť ustúpiť, súhlasiť so spoluprácou a mať úctu k názoru iného, to nedokáže každý. Preto niekedy mediácia nezačne práve pre „zaťatosť“ a neochotu dohodnúť s druhou stranou sporu.
Nezabúdajme aj na to, akým spôsobom pristupujeme ku riešeniu konfliktov. Taký spôsob a vzor správania totižto odovzdávame aj našim deťom. Nečakajme, že deti budú reagovať inak, ak nevidia ochotu ku spolupráci u dospelých. Preto je veľmi užitočné zavádzať metódu mediácie do škôl, známu ako rovesnícka-peer mediácia, ktorá učí deti aktívnym spôsobom riešiť svoje konflikty bez prítomnosti autorít.
Čo je teda mediácia?
Je to mimosúdne riešenie sporov. Ide o nedirektívny spôsob vedenia komunikácie, o intervenciu tretej strany – mediátora, smerom ku dosiahnutiu dohody v spore, v ktorom sa sporiace strany ocitli. Rola mediátora, ako aj fázy, postupy a techniky mediačného procesu sú teoreticky definované a špecifikované. Mediácia nie je o práve (interpretácii zákonov) ale o spôsoboch riešenia konfliktu, a preto je jej podstatou komunikačná zručnosť a vedomosti z oblasti psychológie a medziľudských vzťahov.
Princípy mediácie sú: dobrovoľnosť, dôvernosť, nestrannosť, zameranie na budúcnosť, premena súperenia na spoluprácu, sloboda v rozhodovaní, ukončenie sporu výhra/výhra, neformálnosť.
Ako prebieha mediácia?
Zvyčajne navrhovateľ osloví mediátora, ktorý dá podnet na riešenie sporu mediáciou. Je to informatívne stretnutie s cieľom posúdiť vhodnosť sporu na mediáciu. Pokiaľ je spor vhodný na mediáciu, mediátor následne kontaktuje druhú stranu sporu a po vzájomnej dohode sa stretnú. Podľa zákona o mediácii 420/2004 Z. z., mediácia začína podpísaním Dohody o začatí mediácie. Počas mediačného stretnutia majú účastníci možnosť „rekonštrukcie“ sporu, kde vyjadrujú svoje pohľady na daný konflikt, každý v svojom neprerušovanom čase. Mediácia končí podpisom Dohody o mediácii všetkými zúčastnenými stranami. Takáto dohoda je pre účastníkov mediácie záväzná.
Kto je mediátor?
Mediátor je nezávislá a nestranná osoba. Keďže ide o mimosúdne riešenie sporov, mediátor nemusí byť nevyhnutne osoba s právnym vzdelaním, podmienkou je mať ukončené vysokoškolské štúdium a absolvovať odbornú prípravu mediátorov. Mediátor je zapísaný a vedený v registri mediátorov na stránke MS SR. Mediátorove kompetencie sú jeho schopnosti a zručnosti v oblasti medziľudskej komunikácie. Je to osoba, ktorá aktívne počúva, vie narábať s emóciami a potrebami klientov v konflikte, premieňa obvinenia na vecné požiadavky, pomáha formulovať neutrálne výroky, počúva čo je „za slovami“, sleduje dynamiku procesu a vytvára vzťah spolupráce. Dohliada na dodržiavanie pravidiel, zabezpečuje a podporuje rovnosť príležitosti pre všetky zúčastnené strany. Počas procesu dáva aktívne spätnú väzbu a sumarizuje jednotlivé kroky stretnutia.
Úlohou mediátora je:
- oboznámiť účastníkov mediačného stretnutia s tým, ako proces prebieha;
- uistiť účastníkov, že každý z nich dostane priestor na vyjadrenie – svoj neprerušovaný čas;
- udržiavať komunikáciu zameranú na spor a jeho riešenie;
- pomôcť vyjasniť a identifikovať jednotlivé body sporu s cieľom vyjadriť vlastné prežívanie udalosti sporu každým účastníkom;
- podnecovať diskusiu;
- pomáhať sprostredkovať rôzne perspektívy videnia sporu pomocou vhodných otázok.
Úlohou mediátora nie je:
- radiť ako vzniknutý problém vyriešiť.
- robiť rozhodnutia v mene účastníkov;
- rozhodovať o správnosti alebo nesprávnosti riešenia, na ktorom sa zhodli účastníci sporu;
- hodnotiť vzniknutý problém, príp. správanie sa účastníkov sporu;
- poskytovať právne, finančné alebo iné odborné služby (ak si to okolnosti sporu vyžiadajú, mediátor po dohode s účastníkmi prizve špecialistu/experta).
Spory vhodné na mediáciu:
Občiansko-právne vzťahy (susedské, dedičské, vlastnícke a spoluvlastnícke).
Rodinno-právne vzťahy (úprava striedavej starostlivosti o deti, vyživovacia povinnosť voči rodičom, spolunažívanie partnerov, manželov ap.).
Obchodno-záväzkové vzťahy (komerčná oblasť, vnútropodnikové vzťahy, dodávateľsko-odberateľské spory ap.).
Pracovno-právne vzťahy (vzťah podriadený – nadriadený, vzťahy medzi zamestnancami, resp. ostatné oblasti týkajúce sa pracovného pomeru).
